Prečo aj dobrá rada môže pôsobiť ako tlak

Dobré rady môžu byť „technicky správne“, a napriek tomu môžu vzťah kaziť. Tento článok bude o tom, v čom je ich zradnosť.

Možno to poznáš: Niekto ti rozpráva o svojom probléme a ty hneď vidíš riešenie. Hovoríš si: „Veď keby urobil toto, uľavilo by sa mu.“

Tak mu to povieš, lebo mu chceš pomôcť. Dúfaš, že vďaka tebe uvidí niečo, čo možno doteraz nevidel. Myslíš si, že ho zbavíš zmätku a toho, že je v tom probléme celý utopený.

Lenže reakcia druhého je iná ako si čakala. Možno stíchne, alebo začne oponovať. Proste máš pocit, že medzi vami vzniklo nejaké napätie. A si fakt prekvapená, lebo tvoj zámer bol predsa dobrý…

Pomoc, ktorá prichádza príliš skoro

Pri radách nevzniká problém kvôli radám samotným. Vzniká kvôli poradiu toho, čo v rozhovore robíš.

Druhý často nehovorí o svojom probléme preto, že by hneď chcel riešenie. Začne hovoriť preto, že je zahltený, zahanbený, nahnevaný, bezradný alebo unavený z toho, že je na to sám. A chce to zdieľať.
Vtedy nepotrebuje novú stratégiu k tomu, čo urobiť. Potrebuje najprv cítiť, že ho niekto vníma a chápe čo prežíva.

Preto keď v tomto rozpoložení dostane radu, môže mať pocit, akoby si mu hovorila:

• Ty to nevidíš. Ja to vidím lepšie.
• Tvoj problém je jednoduchší, než si myslíš.
• Veď je to jednoduché. Čo vlastne riešiš?

A aj keď ty to tak nemyslíš, on to tak môže vnímať. Najmä vtedy, keď je v silnejších emóciách a rozrušený.

Rada je stratégia, nie porozumenie

V Nenásilnej komunikácii sa rozlišuje medzi potrebou a stratégiou:

• Potreba je to, čo je pre človeka dôležité: rešpekt, pokoj, opora, porozumenie, bezpečie, spolupráca alebo blízkosť.
• Stratégia je konkrétny spôsob, ako si túto potrebu naplniť.

Príklad: Potrebou môže byť blízkosť. Stratégiou môže byť rozhovor, alebo objatie.

Problémom nevyžiadaných rád je to, že sú to väčšinou stratégie. Hovoria človeku, čo má urobiť:
skús toto, urob tamto, zmeň prístup, povedz mu to inak, nerieš to, odíď, vydrž.

Mať stratégiu je užitočné. Lenže keď prichádza skôr, ako sa človek cíti pochopený vo svojej potrebe, môže pôsobiť ako tlak.
Ako keby sme nevnímali to, že ten človek ešte predtým, než začne niečo „konať“, sa potrebuje nadýchnuť, zorientovať a byť viac v pohode.

Prečo sa ľudia pri nevyžiadanej rade často bránia

Keď je človek v strese, jeho mozog väčšinou nehľadá iba logické riešenie. Ide mu aj to:

• či je v bezpečí
• či mu druhý rozumie, alebo ho hodnotí.

Preto aj dobre mienená (a pokojne povedaná) rada môže „pichnúť“ na citlivé miesto. Druhý síce hľadá aj pomoc, ale v prvom rade potrebuje cítiť, že ten, s kým sa rozpráva, chápe, že jeho situácia je preňho ťažká.

Ak to necíti a dostane radu, je to pre neho signál, že je na to sám. Že mu ten druhý nerozumie a nechápe, čo prežíva.
Preto namiesto úľavy prichádza obrana a argumentácia. A namiesto blízkosti pocit, že ste sa vzdialili.

Rozdiel medzi pomocou a tlakom

Blízkosť potrebuje slobodu a to platí aj pre rady.

Rada podporuje vzťah len vtedy, keď je ponukou. Ak v nej druhý necíti možnosť slobodne sa rozhodnúť, či je preňho použiteľná, môže radu vnímať ako tlak, očakávanie alebo dokonca kontrolu, či manipuláciu.

Rozdiel v tom, či druhý naše rady berie, alebo nie, nie je iba v slovách. Je aj v našom vnútornom postoji.

V tom, či druhému naozaj nechávam jeho vlastnú cestu, alebo trvám na tom, že musí prijať moje riešenie, lebo inak mám pocit, že ma nevníma (neberie, neváži si ma…).

Čo si môžeš všimnúť nabudúce

Ak máš tendenciu rýchlo radiť, určite sa za to neobviňuj (ja som v dávaní rád bola dobrá celé roky :-)). Často je za tým len snaha pomáhať, nie povýšenosť a zlé úmysly.

Pomôže ti, keď si začneš všimať tie momenty, kedy už vo svojej hlave jasne vidíš riešenie (stratégiu), ale ten druhý ešte možno nemá pocit, že si naozaj pochopila, čo sa v ňom deje (akú má potrebu).
Lebo presne tieto chvíle sú rozhodujpce v tom, či tvoja rada váš vzťah podporí, alebo ho oslabí.

Rada najviac pomáha vtedy, keď nie je náhradou za porozumenie. V bežnom živote to môže byť zásadný rozdiel. Navonok povieme skoro tú istú myšlienku, ale druhý z nášho tónu a postoja vycíti:

• či ho chceme „opraviť“ a niekam „dostať“,
• alebo mu fakt chceme byť nablízku a dôverujeme mu, že si svoje riešenie nájde sám (alebo oň požiada).

Presne toto rozhoduje o tom, či sa rozhovor otvorí a pojde viac k pochopeniu, alebo sa druhý pred nami stiahne.

Čo ak nechceš prestať pomáhať, ale ani nechceš byť tou „najmúdrejšou“

Možno si si pri čítaní spomenula na niekoho blízkeho, alebo v tom spoznala samú seba. A aj na tie napäté, nervózne chvíle po radách.

A možno si myslíš, že máš len 2 možnosti:

• buď budeš radiť ďalej a riskovať, že druhý bude cítiť tlak
• alebo si radšej zahryzneš do jazyka a necháš si svoj názor a radu pre seba.

Lenže medzi týmito dvoma extrémami existuje priestor aj na niečo ďalšie (a oveľa účinnejšie).

V novom videu v klube VYPOČUTÁ Ako dať radu tak, aby druhý necítil tlak ani poníženie sa pozerám práve na tento priestor:

1. kedy má rada šancu naozaj pomôcť,
2. kedy je ten správny moment dať radu,
3. ako radu sformulovať tak, aby neznela povýšenecky a podporila rozhovor aj celý vzťah.

Ak chceš vedieť, ako dávať rady bez tlaku na seba a druhých, pozri si celé video v klube:

Pozri si video o dávaní rád v klube VYPOČUTÁ.