
Stála pri dverách školy, kde učí. Za sklom bol muž, tak otvorila a on jej povedal, že čaká syna. Automaticky sa pustila do zisťovania: Ako sa dieťa volá? Kto je triedna učiteľka? S kým je dohodnutý?
Z jej pohľadu to bolo úplne logické. Bola v škole, išlo o bezpečnosť detí a chcela postupovať správne.
Lenže muž zareagoval podráždene:
„Čo to má znamenať?“
„Kto ste?“
„Prečo sa ma pýtate?“
„Je tu riaditeľka?“
A keď sa mu predstavila, povedal jej:
„Ste moc iniciatívna.“
Pre ňu to bola na prvý pohľad jasná situácia: nepríjemný človek a jeho nepríjemný tón. Veď mu chcela len pomôcť, robila si svoju prácu a záležalo jej na bezpečnosti detí.
Napriek tomu sa z úplne obyčajnej situácie stal nepríjemný moment. Pre oboch.
Keď sme sa na to spolu pozreli hlbšie, ukázala sa zaujímavá vec. Problém možno nezačal tým jeho tónom. Zdá sa, že to podstatné sa stalo už o pár sekúnd skôr.
Bolo to vtedy, keď:
Ona to vnímala takto:
„Potrebujem si overiť údaje, lebo som zodpovedná za bezpečnosť detí.“
On možno počul:
„Preveruje ma. Kontroluje ma. Vypočúva ma.“
Nepotrebuješ byť milšia. Potrebuješ len lepšie rozumieť tomu, čo sa deje medzi tvojím úmyslom a tým, čo druhý naozaj počuje.
Presne pre podobné situácie som vytvorila bezplatného PDF sprievodcu:
Nebudem ti v ňom dávať rady, aby si sa začala viac kontrolovať alebo hovorila opatrnejšie.
Pomôžem ti všimnúť si tie nenápadné a pritom kritické chvíle, kde tvoj dobrý úmysel začne v rozhovore spôsobovať niečo, čo nechceš ani ty, ani druhý.
Niekedy fakt stačí jedna malá zmena a druhý prestane vnímať tvoje slová ako kritiku, či útok a začne naozaj počúvať, čo mu hovoríš. Ak chceš začať tieto malé a jednoduché zmeny robiť, stiahni si môjho sprievodcu: